REVIEWS

Spark / Pařát / Metalnation zine / Marastjakcyp zine
Promo materiály málo alebo menej známých kapiel vo mne vždy generujú zmiešané pocity a napísať na ne trefnú recenziu býva ošemetnou záležitosťou. Prvé kroky na trnistej ceste podzemím totiž bývajú prešlapom často plným neistoty sálajúcej z každého tónu. BITTERNESS nie sú výnimkou potvrdzujúcou pravidlo, oni totiž postávajú kdesi na pomedzí…

Občas si hudba vyžaduje viac než len jedne, dve, prípadne tri vypočutia. Ide o to, že „Sign Of Our Extinction“ je presne ten typ nahrávky, z ktorej kvality mimovolne vyliezaju zo zákulisia až postupom času. V ziačatkoch som objavil zopár zaujímavých melodických liniek, ale v kocke vzaté, prvý dojem dobrý nebol. Skladby, podobajúce sa jedna druhej jako vajce vajcu, posobia napriek rozune zvolenej dlžke dlhé jako týždeň před výplatou. Patica údernikov z Třinecka sa snaží získať si sympatie metalovým kokteilom staroškolského death metalu a black metalu s patričnou dávkou atmosféry. Nebudem strácať čas písaním o zvuku, ktorý sice nie je ideálny, ale na prvú nahrávku ani žiadny vyložený „průser“. Sedmoro piesní vobec neposobí nesúrodo, naopak až příliš kompaktne a odhaluju tak dve podstatné věci. Cit pre zaujímavú melodiu, hlavne v strednom a pomalom tempe by mohol byť najvačšou devízou, na ktorej se dá stavať do budúcnosti. Ako náhle pride k zrychleniu, kvalita nahrávky začíná mať klesajúcu tendenciu. Vždy sa totiž monotónnym bzučaním gitár a nie práve najpresnejšou rytmikou nemusí podariť docieliť žiadany dojem. Tu vidím najvačší, ale odstranitelny kameň úrazu.

Ide o self-release určený predovšetkým k uloveniu vydavaťela. Údajne v kuchyni tejto kapely nie je mlkvo a na svete sú už dva nové songy. V súvislosti z hláškou na ich webstránke by som eště rád pripomenul, že muzikálne na tom nie sú Bitterness zle, ale vždy je lepšie zahrať jednoduchšie, chytlavejšie songy presvedčivo, jako sa s menším, alebo vačšim úspechom snažiť hrať technickejšie, či komplikovanejšie.
Cobweburn